Vitajte!

Vážení návštevníci,

Preklad textov stránky do slovenčiny sa bude postupne rozširovat'. Preto, ak ste tu nenašli dostatok hl'adaných informácií, môžete si prezriet' inojazyčné verzie: ruskú (najrozsiahlejšia), anglickú, litovskú, nemeckú, ukrajinskú, francúzsku, esperanto, estónsku.

Drugi jezik? - Change language? - ¿Cambiar idioma? - Andere sprache? - Autre langue? - Ŝanĝi lingvon?

Poznáte ich mená?

	Carl Gustav JUNG (1875 - 1961) Švajčiarsky psychológ a psychiater. Svojimi výskumami dokázal, že osobnostné typy sú rôzne nielen u psychicky chorých, ale aj u normálnych l'udí. Na základe jeho typológie bola vytvorená socionika, a takisto rad iných populárnych testov – MBTI, test Keirsey a iné.
	Isabel Briggs MYERS (1897 - 1980) Zamestnaním školská učitel'ka. Spolu so svojou matkou na základe Jungových prác vypracovala Vyhodnocovač typov Myers-Briggs (MBTI), v súčasnosti neobyčajne populárny v USA (na jeho základe je vytvorený aj kratší Keirsey test). Práve s jej teóriou si často mýlia socioniku, hoci medzi nimi je rad podstatných rozdielov.
	Antoni KĘPIŃSKI (1918 - 1972) Pol'ský psychiater. Vo svojej knihe „Psychopatológia neuróz“ zaviedol pojem „informačného metabolizmu“ (výmeny), ktorý podl'a jeho mienky objasňuje zákonitosti pevných vzt'ahov medzi l'ud'mi. Neskôr bola jeho teória „informačného metabolizmu“ spolu s Jungovou typológiou položená v osnovu socioniky.
	Aušra AUGUSTA (4.04.1927 ---) Skutočné priezvisko – Augustinavičiūtė Žije vo Vilniuse (Litva). Zamestnaním finančník, potom sociologička, od 1968 roku dekanka fakulty na Vilniuskom pedagogickom inštitúte. Zjednotiac typy osobnosti s pojmom „informačného metabolizmu“ vytvorila socioniku – teóriu medzitypových vzt'ahov.

Vzt'ahy medzi l'ud'mi je možné predpovedat'. To hlásajú stúpenci socioniky, pomerne mladej (od 1970 roku) psychologickej teórie. Tieto vzt'ahy sa vytvárajú medzi 16 typmi osobnosti, spomedzi ktorých jeden typ je aj ten Váš.

Typ osobnosti (sociotyp) sa nemení ani za deň, ani za rok. Psychologický typ je niečo iné než výchova človeka, jeho kultúrna úroveň, či jeho zamestnanie. Je to spôsob výmeny informácií a činností s okolitým svetom. Každý typ má nielen silné, ale aj slabé stránky – za dokonalost' v jednom treba platit' nedokonalostou v inom. Niekedy predstavitelia jedného typu vyzerajú ako dvojičky, hoci nie sú vrstovníci. Pravdepodobne je typ „naprogramovaný“ geneticky.

V socionike sa uvažuje, že vzt'ahy závisia silnejšie od typu osobnosti než od výchovy. No i tak v psychológii existujú rôzne teórie medziludských vzt'ahov. Mnohí psychológovia sa tvária, že povaha na tieto vzt'ahy nevplýva – všetko závisí iba od kultúrnej a sociálnej úrovne, vychovania, profesie atd'. No aj u tých, ktorí vidia spojitost' medzi povahou l'udí a ich vzt'ahmi, sú rôzne názory. Však ešte aj Sokrates nedokázal odpovedat' na otázku aký priatel (druh, družka) je vyhovujúcejší – najpodobnejší mne alebo najviac odlišný odo mňa?

Socionika rozlišuje vzt'ahy medzi typmi podl'a miery komfortnosti. Napríklad vzt'ahy dvoch rovnakých typov ani zd'aleka nie sú vždy ideálne. Pochopiac sa síce prakticky bez slov, sú rovnako slabí pred rovnakými problémami, t.j. vzájomná pomoc v takej dvojici je potom nízka.

Vzt'ahy dvoch úplne rozličných typov sú ešte horšie – vedú k stálym konfliktom. Tak kde je „zlatá stredná cesta“?

Je ňou dualita – vzt'ahy psychologického doplňania sa. Socionika rozdel'uje 16 typov na 8 doplňajúcich sa (alebo duálnych) dvojíc. Také dvojice sú najstálejšie na blízku vzdialenost', t.j. napr. v rodine.

Hlavné oblasti použitia socioniky: pedagogika (výskum súhry medzi učitel'om a študentom/žiakom, problémy osvojenia si učebných materiálov), rodinné poradenstvo (svadba a rozvod, vekové problémy), kádrové poradenstvo (výber zamestnania, zapadnutie do pracovného kolektívu, vypracovanie stratégie vychádzajúc zo zloženia kolektívu), fundamentálne vedecké výskumy (matematické modelovanie, genetika, psychofyziológia, morfológia – vonkajšie parametre sociotypov), psychologické hry a tréningy.

Preklad: Ján Kováč, 2004.